Jód
Jód je stopový prvok, ktorý je nevyhnutnou súčasťou hormónov štítnej žľazy, dôležitých pri látkovej výmene. Tieto hormóny sú v ranom štádiu tehotenstva zodpovedné za správny vývoj mozgu a v neskoršom veku za vývoj inteligencie u detí.
Nedostatočný príjem jódu vedie k nedostatočnej produkcii týchto hormónov. Neurologický dôsledok nedostatku jódu sa prejavuje od minimálnej mozgovej funkcie až po syndróm vážnej intelektuálnej nedostatočnosti. 1 Nedostatok jódu má za následok celkovú stratu 10 – 15 IQ bodov v rámci bežnej populácie a predstavuje najvýznamnejšiu príčinu poškodenia mozgu a retardácie, ktorej sa dá predísť. 2 Nedostatok jódu môže spôsobiť narodenie jedinca s poruchou rastu a psychiky (kreténizmus).
Rad štúdií v rôznych krajinách preukázal, že aj pri dostatočnom zásobení jódom v celej populácii majú tehotné a dojčiace ženy jódu nedostatok (i po pôrode je materské mlieko u plne dojčeného dieťaťa jediným zdrojom všetkých živín, teda aj jódu). Pri normálnom priebehu tehotenstva asi od 12. – 14. týždňa začína štítna žľaza plodu produkovať hormóny, takže sčasti zásobuje vyvíjajúci sa plod – avšak za predpokladu, že má dostatok jódu, bez ktorého je tento proces nemožný. Jediným zdrojom jódu pre vyvíjajúci sa plod je organizmus matky. Odporúčaná denná dávka jódu pre tehotné a dojčiace ženy je 150 μg denne.
